Otvorený list pre predsedu parlamentu, predsedu vlády a predsedu ZMOS-u je reakciou nielen na posledné udalosti spojené s kauzou IRIS, ale na dlhodobé zlyhávanie sociálnej politiky súčasnej vlády

Nižšie prinášame v plnom znení text otvoreného listu adresovaného predsedovi parlamentu, predsedovi vlády a predsedovi Združenia miest a obcí Slovenska:

Vážený pán predseda,

tento otvorený list je reakciou nielen na posledné udalosti spojené s kauzou IRIS, ale na dlhodobé zlyhávanie sociálnej politiky súčasnej vlády.

Je kauza IRIS len špičkou ľadovca v poskytovaní sociálnych služieb?

Čo sa ešte skrýva v sociálnej politike poskytovania sociálnych služieb na Slovensku? Aké sociálne služby dnes môžeme poskytovať? Profesionálne alebo nebezpečné? V poslednom mesiaci sa v médiách objavuje v súvislosti s kauzou IRIS najviac slovo „zodpovednosť“.

Neviem, aké kauzy alebo aké nešťastia potrebujú politici vo vláde, alebo politici samospráv k tomu, aby sa prebrali z letargického prístupu voči sociálnym službám na Slovensku, ktorý sa v posledných rokoch udomácnil na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny a nielen tam, ale aj v samosprávach.

Sociálnym službám sa venujem od roku 1998. Každým rokom sa situácia nielen dramatizuje, ale naberá tak silne neprofesionálny charakter, že ak sa v čo najkratšej dobe tento prístup predstaviteľov MPSVR, ako aj samospráv nezastaví, budeme čeliť veľmi vážnym následkom, ktoré nielenže nebudeme vedieť finančne a personálne riešiť, ale môžu spôsobiť kolaps poskytovania bezpečných sociálnych služieb.

Pseudoodborné koncepty spojené s národnými projektmi deinštitucionalizácie, opatrovateľskej služby a komunitných centier, ktoré boli vložené do Národných priorít rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020 prinesú v krátkej dobe negatívne dopady.

Od roku 2009, keď vstúpil do platnosti Zákon o sociálnych službách z dielne Ministerstva práce, sa situácia začala pozvoľna a pre laika úplne nepostrehnuteľne zhoršovať. Dlhá séria neodborne alebo lobisticky upravených noviel sa už nedá spočítať na dvoch rukách.

Na zahraničných cestách sa skutočne hanbím za stav v sociálnych službách na Slovensku. Byť 45 rokov za škandinávskymi krajinami, 30 rokov za Nemeckom a takých 12 rokov za Českou republikou je podľa mňa smutnou vizitkou sociálnej vlády. Hanbím sa za neprofesionálny prístup tzv. odborníkov a expertov a po kauze IRIS budem žiadať vyvodenie politickej zodpovednosti za tento stav.

Verím, že obyvatelia Slovenska nebudú mlčky sledovať pohadzovanie si zodpovednosti medzi ministerstvami a samosprávou a verím, že odborní pracovníci a riaditelia, ktorí svedomite pracujú v sociálnych službách za skutočne ponižujúcu mzdu a častokrát vo veľmi zlých pracovných podmienkach, sa nenechajú šikanovať a kriminalizovať tzv. sociálnou kobrou.

Namiesto toho, aby sociálna vláda zabezpečila dobré legislatívne a vzdelávacie podmienky, kvalitné pracovné prostredie a finančne udržateľný systém starostlivosti o ľudí v sociálne nepriaznivej situácii, vyhovára sa na kontrolné orgány. A čo nás, ktorí denne pracujeme 12 a viac hodín v sociálnych službách, pobúrilo najviac, je prístup bratislavského samosprávneho kraja. Ak potrebujeme tzv. sociálne kobry, potom sme mafiánskou krajinou.

Nepripravený finančný koncept udržateľnosti dlhodobej starostlivosti o seniorov, a to nielen finančný, ale aj koncept zabezpečenia odborného personálu spôsobí, že o starých ľudí sa o krátku chvíľu nebude mať kto a ani začo postarať. V tejto situácii určite nie je namieste, aby ochrankyňa ľudských práv, podobne ako Bratislavský samosprávny kraj, sa vydala na kontroly po zariadeniach sociálnych služieb namiesto toho, aby pomohli pri vytváraní kvalitného a hlavne aplikovateľného systému opatrení pre dodržiavanie základných ľudských práv personálom.

Je skutočne namieste sa spýtať, aké vzdelávacie programy uskutočnili a koľko príručiek a metodík v oblasti aplikácie základných práv a slobôd v zariadeniach sociálnych služieb vydali ochrancovia ľudských práv. Pretože napriek svojmu intenzívnemu pohybu v zariadeniach sociálnych služieb krížom cez Slovensko, ich zamestnanci nevedia ani o jednej. A ani na vysokých školách sociálnej práce ich na túto problematiku vôbec nepripravia.

Pravdaže, radšej preskočme túto strastiplnú cestu vzdelávania a osvety a poďme rovno oportunisticky kontrolovať s predchádzajúcim výhražným tónom v médiách. Poďme písať protokoly a zhadzovať pred verejnosťou a zahraničím prácu v našich zariadeniach poukazovaním na nedodržiavanie ľudských práv a slobôd.

Otrávme kobristickými kontrolami ešte posledné zvyšky dobrej vôle zamestnancov urobiť niečo v prospech ľudí v núdzi a najmä tých, ktorí s medializovanými škandálmi nemajú nič spoločné. Ukážme im, že tu vládne ruka kontrol tvrdá a nekompromisná. Mimochodom, kobra je jedovatý had a jedu je v sociálnych službách dosť aj bez toho. Správame sa k zamestnancom tak, akoby ich celé zástupy čakali pred bránami, kedy sa uvoľní miesto. Opak je dnes pravdou. Zástupy zamestnancov odchádzajú a niektoré zariadenia kolabujú v základnom personálnom obsadení. Priplaziť sa a namiesto pomoci uštipnúť – toto chceme?

Vzhľadom k svojej dlhodobej osobnej angažovanosti v tejto oblasti som sa rozhodla, že nebudem už mlčky sledovať tento negatívny vývoj a ako prezidentka Asociácie odborných pracovníkov sociálnych služieb budem žiadať politické rozhodnutia, ktoré nie sú oportunistické, ale plné skutočnej zodpovednosti.

PhDr. Mária Kovaľová, PhD. MHA
Prezidentka Asociácie odborných pracovníkov  sociálnych služieb

V Holíči 6. augusta 2018